Tichá domácnosť

To, že sa ľudia v partnerskom vzťahu bežne hádajú, je úplne normálne. Otázkou je skôr to, ako daný pár hádku ukončí - či cholerickým výstupom, pokojnú diskusií o probléme alebo tichú domácností. Pokiaľ si dokážu partneri s pokojnou hlavou vydiskutovať, prečo k hádke došlo a dôjdu k nejakému spoločnému riešeniu situácie, je to úplne tá najlepšia varianta, ako hádku vyriešiť. Ak sa prečistí vzduch vo vašej domácnosti talianskou hádkou, môžeme povedať, že aj to je relatívne dobré riešenie, ako dôjsť k zmieru. Ako je to, ale v prípade, že jeden z partnerov prestane po hádke s tým druhým rozprávať? Prečo vôbec k tichej domácnosti dochádza? Čo tým chce dotyčný dokázať?

Väčšinou je to tak, že sa jeden z partnerov cíti po partnerskej hádke neprávom ukrivdená a namiesto toho, aby sa snažil celú situáciu doviesť k zdarnému koncu nejakým zmierom, volia radšej cestu, kedy odmieta so svojim partnerom o čomkoľvek komunikovať. Cieľom takéhoto počínania je väčšinou fakt, že má dotyčný pocit, že tým, že bude deň, dva, týždeň alebo aj dlhšie mlčať, dokáže svojmu partnerovi, že on mal pravdu a čaká, až sa mu dotyčný ospravedlní, či zmení svoj názor na danú vec. Proste a jednoducho povedané, chce svojho partnera za "krivdu" na svojej osobe riadne vytrestať.

Je však práve tichá domácnosť tým pravým riešením partnerských problémov?

Myslíte si, že keď vás dotyčný partner začne po určitom čase prosiť o odpustenie a len pre pokoj vašej duše prizná, že ste mal pravdu, že ste túto bitku vyhral / vyhrala? Ste na omyle. Takýto spôsob riešenia problémov nemá žiadny význam. Ak totiž po prvom škemrání nepovolíte a robíte urazeného / prejdenú ďalej, väčšinou nastane stav, keď sa váš partner prestane snažiť situáciu urovnať, začne kopírovať vaše správanie a rezignuje. A to už je potom slušný nápor na psychiku oboch partnerov.

Tichá domácnosť nikdy partnerov k sebe nepriblíži, ba naopak. Väčšinou je od seba ešte viac oddiali, keďže po prelomení prvotného dlhodobého mlčanie nasleduje séria výčitiek a všetko začne zase nanovo. Ak k takýmto situáciám dochádza minimálne, nechá sa čas od času "tiché domáce dusno" zvládnuť. Lenže ak žijete v domácnosti, kde je mlčanie takmer na dennom poriadku, potom verte, že u vás skôr alebo neskôr dôjde k odcudzeniu a potom už nebude cesty späť. Partner, ktorý bude trpieť tým, že už zase nehovoríte, sa môže cítiť previnilec, ukrivdený či nepochopený as postupom času dôjde k tomu, že sa bude obávať čokoľvek s vami riešiť, aby nedošlo opäť k tomu, že svoj hnev zavŕšite mlčaním.

Ako teda tichú domácnosť riešiť?

Pokiaľ u vás k takejto situácii dôjde, snažte sa priviesť partnera nepodlézavým spôsobom k dialógu. Majte jediný cieľ - prebrať a vyriešiť vaše partnerské nezhody . Ak sa vám to podarí, nič mu / jej nevyčítajte. Snažte sa ísť priamo k veci. Ak pocítite, že sa dotyčný ešte na hovor necíti, počkajte a navrhnite mu / jej, že až sám / sama bude chcieť, nech príde, že danú vec spoločne preberiete. Ak sa vám podarí dotyčného vyhovoriť, povedzte mu, čo vás trápi, opýtajte sa, čo má on / ona za problém, prečo si myslí, že mu / jej bolo ublížené a snažte sa spoločne prísť na to, ako problém vyriešiť. Jedine tým, že sa dozviete, prečo vôbec k tichej domácnosti došlo, budete pre nabudúce o niečo múdrejší a budete môcť takýmto situáciám predchádzať.