Zoznámiť sa za 14 dní je skôr zázrak - a zázraky sa dejú

Dobrý večer,

Ako začať? Zoznámil som sa cez Vašu zoznamku pred 6 mesiacmi. Áno 10.4. 2017 a ako sa to vlastne stalo? Po niekoľkých rokom som sa rozišiel so svojou priateľkou a dosť ma to zlomilo. A tak mi napadlo, že jediná cesta je odraziť sa od dna a skúsiť sa zoznámiť. Ale kde a ako? Som dosť vyťažený, mám dve deti v striedavej starostlivosti a náročnú prácu. Takže internetová zoznamka bol logický krok. Vopred som vylúčil zoznamky zadarmo. Majú jednu podstatnú chybu. Je tam veľa ľudí len pre zábavu. Takže nič pre vážne zoznámenie.

Takže som si urobil profil a napísal na niekoľko návrhov. S niekoľkými ženami som si začal písať, ale úplne najviac ma oslovila Maruška.

A vlastne to netrvalo ani veľmi dlho. Určite som mal veľké šťastie. Viem, že zoznámiť sa za 14 dní je skôr zázrak, ale fakt sa mi to podarilo. Aj zázraky sa dejú.

Po štyroch dňoch usilovného písania sme sa stretlii. Bol som celkom nervózny. Fotky zo zoznamky neboli uplne ideálne a mal som veľký strach zo sklamania. Takže som radšej prišiel o pol hodinu skôr. Stihol som si námestie celé prejsť a dať si kávu a desať minút pred piatou som už prešľapoval pri stĺpe. Ale nakoniec som prišiel k fontáne a sledoval či Maruška príde. 17.00 hod. Nervozita na maximum a nič. A správa od Marušky: "Prídem trochu neskôr." Sakra, to ma asi zabije. Ale moja odpoveď: "Za každú minútu mi dáš pusu", bola trochu o vydieraní. No a čo. Má chodiť včas. Nakoniec prišla asi až po dvadsiatich minútach.

Vyzerala lepšie ako na fotkách a jej prenikavý hlások ma hneď odzbrojil. Išli sme sa prejsť a asi tri hodiny sme sa rozprávali. Medzitým začalo pršať a celkom sa ochladilo. Moja košeľa veľmi nehriala a Maruške už začala byť tiež zima. Takže prvé rande a už sme sa objímali a čakali, až prestane pršať. Pusu sme si ale nedali. To až pri lúčení a to čo sľúbila aj dodržala.

A teraz sme spolu pol roka. Zažili sme spolu krásne zážitky a myslím, že toho máme ešte veľa pred sebou. A to, že máme dohromady štyri deti, nám nevadí. Je s nimi sranda a obaja ich milujeme. A čo v spálni - máme kľúč a nebojím sa ho použit.

Takže všetkým držím palce a verte, chce to len skúsiť to. :)

Pekný deň želám 
Petr

Fotografiu nám spolu s príbehom zaslali samotní užívatelia.